Posunková reč

Základom posunkovej reči je zásoba znakov. Sú buď znaky ikonické, kde na prvý pohľad spoznáte, čo znamenajú ( "riadiť", "mávať", "lietať", "ja", "ty", "hore", "dole"), u iných to nepoznáte ( "kto "," čo "," áno ").

Z jednotlivých znakov sa tvoria vety. Buď tak, že si celú vetu poviete nahlas slovensky - a každé slovo nahradíte znakom. Tomu sa hovorí znaková slovenčina a ďalej sa tým nebudeme zaoberať, pretože nepočujúci tak medzi sebou nehovoria (a niekedy tomu ani poriadne nerozumejú).

Jazykom nepočujúcich je znakový jazyk, ktorý má trochu iné pravidlá. Nie je to len reč rúk, ako si mnohí myslia, ale "reč celého tela". Ruky sú samozrejme najdôležitejšie, ale pomáhame si výrazom tváre, postavením tela, pohybom ..

Posunková reč je primárne určená na prenos informácie a nepotrpí si na všetky tie "serepetičky a cingrlátka", ktoré ku slovám obvykle pridáva slovenčina. Aj znakový jazyk má gramatiku, ale tá je schovaná niekde inde - je práve v tom pohybe, výrazu tváre ..

Znakový jazyk má iné poradie znakov vo vete. Tiež sa inak vyjadruje zápor: potrebné "chcem" a "nechcem" sú dva rôzne znaky, ktoré to lepšie vystihujú (rovnako tak "mám" - "nemám", "viem" - "neviem", "môžem" - "nemôžem" apod. ). Keď namiesto toho utvoríte zápor napríklad ako "nie" + "chcem", je to zle a asi tomu nepočujúci nebude rozumieť.

Často sa niekoľko slov skráti do jedného znaku. Napríklad spojenie "letieť lietadlom do" sa naznačí ako lietadlo, ktoré odlieta preč. Keby ste to skúšali prekladať osobitne ako "letieť" + "lietadlom" + "do", tiež vám nebudú rozumieť.

Iný druh skrátenia znaku: Môžeme povedať "prší málo", "prší normálne" alebo "prší veľa". Všetko sa ukáže jediným znakom "prší", ale rozdiel bude v spôsobe ukazovanie. U "prší málo" sa tvárime pokojne a len tak zľahka decentne mávame rukami, kdežto u "prší veľa" sa mračíme a mávame zúrivo. Človek, ktorý ukazuje "príšerný lejak, prší úplne hrozne strašne moc" vyzerá síce zábavne, ale celú vetu ukázal jedným jediným znakom!

Z podobných dôvodov sa nepoužívajú rôzne spojky a zámená ( "sa", "že", "ani" .. atď.). Síce pre ne znaky existujú, ale len "na úplnosť", a aby mali počujúci radosť.

Pomocou posunkového jazyka sa dajú výborne opísať veci alebo postupy práce. Spomeňte si, čo dokážu herci pantomími! Keď vám nepočujúci opíše, ako to vyzerá u neho v izbe, budete tam. Uvidíte presne kde sú dvere, okno a posteľ, ako vyzerá luser v miestnosti, váza na kvetiny .. jednoducho všetko.

Základným kameňom posunkovej reči sú tzv. pozície rúk. Je to akýsi výsledný tvar celej ruky - jej ohýbanie, naklonenie, spôsob držania prstov. Pozícií nie je veľa (najčastejšie sa používa asi 20) a ide o to, aby ste jediným letmým pohľadom na ruku poznali, v akej pozícii ruka je.

Z jednotlivých pozícií sú zložené všetky znaky. Väčšinou tak, že ruka v nejakej pozíciu mierne mávne nejakým smerom. Keď mávne rovnako, ale s inú pozíciu ruky, ukážete väčšinou úplne iný znak. V lepšom prípade to nepočujúci nepochopí, v horšom prípade ukážete nejakú sprostu nadávku.

Znakovka tiež nepoužíva inotaje. Všetko sa v nej hovorí naplno a bez obalu. Jeden počujúci človek, čo sa naučil znakovku, chcel potešiť svoju nepočujúcu kamarátku a povedal jej, aká je to kočka. Urazila sa. Dlho jej potom musel vysvetľovať, že to nebola nadávka. Nebrala to ako lichôtku a myslela si, že je to rovnaké ako sliepka, krava, hus alebo opica ..

Takže pozor :-)

Pri znakovaní je vždy jedna ruka "hlavná" a druhá "pomocná". Praváci majú väčšinou "hlavnú" pravú ruku, ľaváci ľavú. Akonáhle si jednu ruku vyberiete ako hlavnú, mali by ste ju tak používať po celú dobu reči. Keď počas reči neustále meníte hlavnú a pomocnú ruku, ste na zabitie a vášho kolegu to veľmi mýli.

Popis znaku je v slovníku vždy uvádzaný z pozície pravák, teda pravá sa berie ako hlavná. Ak ste ľaváci, buď sa všetko naučíte ako keby ste boli praváci, alebo si dôležitosť rúk prehodíte.

Učiť sa znakovku nie je ťažké, ale chce to veľa vytrvalosti. Vo výsledku to vyjde rovnako ako učiť sa ktorýkoľvek iný jazyk. Ak chcete do toho skočiť po hlave, prihláste sa rovno na nejaký kurz znakovky. Ďalšia možnosť je nehanbiť sa navštíviť klub, kde sa nepočujúci schádzajú, sadnúť si a pozerať sa, prípadne sa aj zapojiť. Na karty, šach alebo šípky znakovku rovnako nepotrebujete.